Vlastizrada nie je emócia. Je to proces.
Slovensko sa nedostalo do dnešného stavu náhodou. Nie jednou voľbou, jedným politikom ani jednou kauzou. Je to výsledok dlhodobých prepojení moci, peňazí a lojality – často smerom von, nie k vlastným občanom.
Táto stránka mapuje konanie politických aktérov, ich verejné rozhodnutia, stretnutia, zmluvy, hlasovania a medzinárodné väzby. Nie dojmy. Nie nálepky. Fakty zasadené do kontextu.
Keď sa dnes objavujú dokumenty ukazujúce komunikáciu vysokých štátnych predstaviteľov s osobami napojenými na globálne mocenské siete, nie je to „škandál“. Je to signál. Signál, že zahraničné vplyvy, ideologické projekty a finančné záujmy sa prelínajú so slovenskou politikou dlhšie, systematickejšie a tichšie, než sme si ochotní priznať.
Otázka preto neznie, či sa máme pýtať.
Rámec A: Súčasnosť (2015 – dnes)
Riadenie zvonka, rozhodovanie doma
Zverejnené komunikácie z Epsteinových archívov nehovoria len o zneužívaní. Ukazujú siete kontaktov, v ktorých sa miešajú politici, ideológovia, finančníci a sprostredkovatelia vplyvu.
Fakty, ktoré si zaslúžia pozornosť:
- potvrdené kontakty a komunikácia slovenských politických aktérov s osobami zapojenými do globálnych politických projektov,
- verejne známe stretnutia s predstaviteľmi zahraničných ideologických platforiem (vrátane extrémistických),
- posuny rétoriky a politického smerovania, ktoré časovo korešpondujú s týmito kontaktmi.
Otázky, ktoré z toho vyplývajú:
- Kto nastavuje strategické smerovanie krajiny – voliči alebo siete vplyvu?
- Do akej miery sú politické rozhodnutia výsledkom domácich potrieb a do akej miery sú kompatibilné so zahraničnými projektmi moci?
- Prečo médiá dlhodobo analyzujú dôsledky, ale nie príčiny?
Rámec X: Eurofondy, korupcia a klientelizmus – keď verejné peniaze miznú v sieťach moci
Slovensko je od roku 2004 členom Európskej únie. Za takmer dve dekády členstva malo prístup k desiatkam miliárd eur európskych fondov určených na rozvoj infraštruktúry, zdravotníctva, regionálne projekty, školy, vysoké školy, národné parky, malé podniky, cestovanie verejnou dopravou… a mnoho ďalších oblastí, ktoré mali zlepšiť život ľudí a posilniť hospodársku konkurencieschopnosť krajiny.
Tieto prostriedky však nešli vždy tam, kde mali ísť. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a Európsky verejný žalobca (EPPO) už odhaľujú rozsiahle prípady zneužitia, podvodov a manipulácií, ktoré stoja stovky miliónov eur – niekde aj miliardy.
Prečo je to problém verejnosť pre občanov?
1) Systémové podvody s eurofondmi sú realitou – nie výnimkou.
- V novembri 2024 bolo zatknutých 15 osôb pre podvod s EU dotáciami v objeme takmer 1,8 mil. eur, kde sa zamlčovali skutočné náklady a zmysel projektov.
- V marci 2025 EPPO stíha organizovanú skupinu kvôli podvodu s EU dotáciami za viac ako 8,7 mil. eur – vrátane falšovania faktúr a lahovania peňazí späť do privátnych účtov.
- OLAF za rok 2024 zaznamenal vyše 870 miliónov eur podvodov a odporučil vrátiť zneužité peniaze späť do rozpočtu EÚ.
2) To nie sú len „nezrovnalosti“ – je to široký problém dôvery v štátne inštitúcie.
Európsky Parlament aj nezávislí poslanci upozorňujú, že v Slovensku existujú stovky podozrivých prípadov, ktoré si zasluhujú dôkladné preverenie. Správa z rozpočtovej kontroly EP v Bruseli hovorila o viac než 300 podozreniach z nesprávneho čerpania eurofondov.
3) Tieto škandály sa nestali v izolovanom prostredí – sú späté s politickými rozhodnutiami a zlyhaniami kontroly.
Slovensko dlhodobo nesprávne využíva eurofondy a napriek tomu neexistuje systémna transparentnosť, ktorá by ochránila peniaze daňových poplatníkov. Štúdie upozorňujú, že až 80 % prostriedkov nemuselo byť využitých podľa pôvodného zámeru.
Korupcia v zdravotníctve a ďalších kľúčových oblastiach
Korupcia sa nedotýka len eurofondov ako abstraktnej kategórie – už aj investície do nemocníc čelia vyšetrovaním. Európsky verejný žalobca otvoril trestné konanie voči údajnému úplatkárstvu a nesprávnemu nakladaniu s 212 miliónmi eur z EU Recovery Plan, kde sa malo platenie úplatkov pohybovať okolo 10 % z hodnoty projektu.
To znamená, že peniaze, ktoré mali opravovať a budovať nemocnice, mohli byť podielovo vzaté ešte pred ich použitím – priamo zo zdrojov určených na zdravie a život ľudí.
Politická zodpovednosť a kontext
Toto nie sú len „kauzy malých podnikateľov“. Eurofondy spravujú vládne rezorty, ministerstvá a štátne agentúry. Politické rozhodnutia ovplyvňujú, kto sedí v riadiacich orgánoch, aké výzvy sa vyhlasujú a kto ich získava; a to je pri takýchto sumách nebezpečne blízko klientelizmu a klientelistickej politiky.
Európska ľudová strana, poslanci Európskeho parlamentu a rôzne euroinštitúcie opakovane varovali, že transparentnosť EU fondov a ich efektívne čerpanie sú úzko späté so stavom právneho štátu a nezávislosťou inštitúcií.
To znamená, že slabé kontrolné mechanizmy doma – napríklad zraniteľné prokurátorské a policajné orgány, zmeny vo vnútorných pravidlách a slabé sankcie – sa premietajú priamo do toho, ako sa míňajú európske peniaze.
Prepojenie na klientelizmus a politické siete
Ak peniaze z eurofondov pravidelne končia v účtoch firiem spojených s politickými sieťami, ak sa štátne dodávacie procesy menia tak, aby zvýhodnili určitých aktérov, pozeráme sa na mechanizmus, ktorý podkopáva verejný záujem a legitímnu politickú súťaž.
Toto vedie k cirkulácii rovnakých skupín ľudí v politike, v biznise a v štátnej správe – a k vytváraniu sietí vplyvu a lojality namiesto transparentnej správy verejných zdrojov.
Rámec B: Privatizácia a „transformácia“ (1990 – 2010)
Zmena režimu bez zmeny elít
Po roku 1989 nedošlo k dôslednému odstrihnutiu od starých mocenských štruktúr. Došlo k ich rebrandingu. Bývalé kádre, spolupracovníci a ich rodinné siete sa presunuli:
- z politických funkcií do biznisu,
- zo štátnych podnikov k privatizácii strategických odvetví,
- z ideológie k pragmatickému cynizmu.
Výsledok:
- rozpredané alebo zadlžené strategické podniky,
- slabý štát, silní sprostredkovatelia,
- politická trieda, ktorá sa navonok háda, no v kľúčových otázkach funguje prekvapivo jednotne.
Rámec C: Pred rokom 1989
Likvidácia pamäti ako príprava na budúcnosť. Komunistický režim systematicky:
- likvidoval opozíciu (väzenia, nútené práce, uránové bane),
- trestal celé rodiny zákazom štúdia a práce,
- infiltroval cirkvi, mládež, kultúru aj justíciu,
- nahradil charakter lojalitou.
Tento režim nevytváral len poslušnosť. Vytváral mentálny model, v ktorom je normálne:
- mlčať,
- prispôsobiť sa,
- prežiť bez otázok.
Bez pomenovania tejto kontinuity nie je možné pochopiť dnešnú zraniteľnosť spoločnosti voči manipulácii.
Priebežné témy (naprieč časovou osou)
- Zahraničné financovanie politických a ideologických projektov
- Prekryv extrémistických, populistických a autoritárskych naratívov
- Mediálne mlčanie alebo relativizácia zásadných prepojení
- Stretnutia politických predstaviteľov s osobami známeho toxického vplyvu (vrátane influencerov a ideológov, ktorí sú v zahraničí vyšetrovaní alebo sankcionovaní)
Kontext: výročie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
Blížiace sa výročie nie je len pietou. Je testom pamäti.
Ich vražda ukázala, kam až siaha prepojenie moci, peňazí a beztrestnosti.
Otázka dnes neznie, kto stlačil spúšť.
Otázka znie, aké prostredie to umožnilo – a či stále existuje.
Vlastizrada nemusí prísť v tankoch.
Často prichádza v oblekoch, na konferenciách, v e-mailoch, v „bežnej komunikácii“.
Táto stránka bude priebežne dopĺňaná o časovú os, dokumenty, prepojenia a verejné zdroje.
Nie preto, aby sme niekoho lynčovali.
Ale preto, aby už nebolo možné povedať: „Nevedeli sme.“
